Využitie slnečnej energie siaha dlho
Spomenutie na históriu slnečnej energie nás privádza späť k energetickej kríze v 70. rokoch a ropnému embargu, ktoré spôsobilo dlhé fronty na benzínových pumpách, vysoké ceny plynu a dokonca aj paniku medzi spotrebiteľmi a investormi v Spojených štátoch. Vedomosť, že ropa je neobnoviteľným zdrojom, existuje už od 19. storočia. Ale až počas a po energetickej kríze v sedemdesiatych rokoch začali ľudia skutočne chápať následky prílišnej závislosti na už klesajúcom energetickom zdroji.
Využitie slnečnej energie však nie je posledným vývojom. To bolo použité starými civilizáciami na zahrievanie, kŕmenie a prípravu plodín a na rôzne poľnohospodárske účely. Nové sú technológie využívané pri využívaní tejto energie a pri jej každodennom využívaní ľuďmi.
Táto technológia sa začala v 30. rokoch 20. storočia, keď Edmund Becquerel vydal svoje štúdie o tom, ako je možné slnečné svetlo využiť v využiteľnej energii. Nikto však nekonal v tejto myšlienke a nepreskúmal ani žiadne praktické využitie. Ďalší pokrok v oblasti slnečnej energie prichádza po tridsiatich rokoch uverejnenia jeho diel Becquerelom.
V roku 1860 francúzsky panovník nariadil Augustovi Mouchoutovi nájsť ďalšie zdroje energie. A Mouchout prevrátil očami, aby našiel inšpiráciu. Jeho séria kontrakcií so slnečnou energiou bola v tom čase dosť pôsobivá. Medzi jeho vynálezy patrí solárny motor, parný motor založený na slnečnom žiarení a ľadový stroj so solárnym pohonom.
Po Mouchout sa v oblasti slnečnej energie dosiahlo niekoľko ďalších významných úspechov. Patrí medzi ne práca Williama Adamsa v 70. rokoch 20. storočia, ktorý pomocou zrkadiel nasmeroval silu Slnka na prevádzku parného stroja. Koncepcia dizajnu Adams Power Tower sa dodnes používa. Ďalšou pozoruhodnou prácou je práca Charlesa Fritza na začiatku 80. rokov 20. storočia. Jeho štúdie sa zamerali na premenu slnečného svetla na elektrinu, čo urobil neskôr.
K jednému z najvýznamnejších vývojov modernej slnečnej energie však došlo v 50. rokoch 20. storočia. Na začiatku desaťročia spoločnosť RS Ohl zistila, že slnečné svetlo produkovalo veľké množstvo voľných elektrónov, keď zasiahlo kremík. V polovici 50. rokov boli Gerald Pearson, Calvin Fuller a Daryl Chaplin schopní zachytiť tieto voľné elektróny a premeniť ich na elektrickú energiu. Kremíkové články sa dnes používajú na výrobu solárnych článkov a solárnych panelov na využitie slnečnej energie.
Ihneď sa tieto solárne články používali rozumne a ako prvé sa použilo v oblasti kozmického letectva. Tieto solárne články na báze kremíka sa používajú na napájanie satelitov na obežnej dráhe okolo Zeme. Satelit Vanguard I bol prvý, ktorý bol vypustený do vesmíru vďaka použitiu solárnych článkov. Nasledovalo viac satelitov.
V súčasnosti prebieha stále viac výskumov a štúdií o najlepšom využití slnečnej energie. Najmä dnes, keď sa hovorí, že za približne 30 až 50 rokov budú svetové zásoby ropy úplne vyčerpané. Preto pokračuje hľadanie alternatívnych zdrojov energie. Očakáva sa, že slnko vyjde o niekoľko tisíc rokov, je príliš neskoro na obavy a človek môže mať všetku svoju energiu dodnes.
